Do práce

Želibský Ján

Želibský Ján ( 1907 Jablonové – 1997 Bratislava )

Bol jednou zo zakladateľských osobností moderného slovenského výtvarného umenia. Zaradil sa k vedúcim zjavom slovenského umenia pražskej vetvy zoskupenia Generácia 1909. Zaslúžil sa o významný rozmach slovenského výtvarného umenia. Jeho tvorba predstavuje v slovenskom maliarstve polohu uváženého civilistického humanizmu.

Tento významný slovenský výtvarník, ktorý vychoval niekoľko generácií slovenských umelcov, bol rodákom z Jablonového pri Malackách. Narodil sa 24. novembra 1907. Ján Želibský nadobudol umelecké vzdelanie na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave (1924-1926). Potom študoval na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe (dnes Česko), kde sa naučil precíznej kresbe a dôkladnému štúdiu modelu a neskôr pokračoval v štúdiu na Akadémií výtvarných umení (AVU) v Prahe u prof. Willyho Nowaka. Po štúdiách na pražských umeleckých školách v rokoch 1930 až 1936, absolvoval študijné pobyty vo francúzskom Paríži a Taliansku. Zostal žiť v Prahe.

Umelec prvú samostatnú výstavu usporiadal v roku 1937 vo výstavnej sieni Elán v Prahe. V tom istom roku vystavoval na výstave slovenského výtvarného umenia v americkom New Yorku.

Od roku 1938 bol členom Umeleckej besedy v Prahe a od roku 1945 sa zaradil do Skupiny 29. augusta v Bratislave.

Pedagogicky pôsobil ako profesor na AVU v Prahe, v rokoch 1946 až 1952 bol jej prorektorom. V pedagogickej činnosti pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, kde pôsobil v rokoch 1952–1955 ako rektor a v rokoch 1952 až 1979 ako profesor. Zároveň viedol oddelenie figurálnej a krajinárskej tvorby.

Tematicky sa vo svojich dielach venoval dedinskému prostrediu, jánošíkovskému odboju s prevažujúcim sociálnokritickým aspektom, pracovným a mestským motívom. Známe sú jeho vojnové kompozície utečencov a vyhnancov i téma Slovenského národného povstania.

Ján Želibský zomrel 13. novembra 1997 v Bratislave vo veku nedožitých 90 rokov.