Želibský Ján
-
Autor
-
Kategória
-
Technika
-
Štýl
Želibský Ján (
1907 Jablonové – 1997 Bratislava )
Bol jednou zo
zakladateľských osobností moderného slovenského výtvarného umenia. Zaradil
sa k vedúcim zjavom slovenského umenia pražskej vetvy zoskupenia Generácia
1909. Zaslúžil sa o významný rozmach slovenského výtvarného umenia. Jeho tvorba
predstavuje v slovenskom maliarstve polohu uváženého civilistického humanizmu.
Tento významný slovenský výtvarník, ktorý vychoval niekoľko
generácií slovenských umelcov, bol rodákom z Jablonového pri Malackách. Narodil
sa 24. novembra 1907. Ján Želibský nadobudol umelecké vzdelanie na súkromnej
škole Gustáva Mallého v Bratislave (1924-1926). Potom študoval na
Umelecko-priemyslovej škole v Prahe (dnes Česko), kde sa naučil precíznej
kresbe a dôkladnému štúdiu modelu a neskôr pokračoval v štúdiu na Akadémií
výtvarných umení (AVU) v Prahe u prof. Willyho Nowaka. Po štúdiách na pražských
umeleckých školách v rokoch 1930 až 1936, absolvoval študijné pobyty vo
francúzskom Paríži a Taliansku. Zostal žiť v Prahe.
Umelec prvú samostatnú výstavu usporiadal v roku 1937 vo
výstavnej sieni Elán v Prahe. V tom istom roku vystavoval na výstave
slovenského výtvarného umenia v americkom New Yorku.
Od roku 1938 bol členom Umeleckej besedy v Prahe a od roku 1945
sa zaradil do Skupiny 29. augusta v Bratislave.
Pedagogicky pôsobil ako profesor na AVU v Prahe, v rokoch 1946
až 1952 bol jej prorektorom. V pedagogickej činnosti pokračoval na Vysokej
škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, kde pôsobil v rokoch 1952–1955 ako
rektor a v rokoch 1952 až 1979 ako profesor. Zároveň viedol oddelenie
figurálnej a krajinárskej tvorby.
Tematicky sa vo svojich dielach venoval dedinskému prostrediu,
jánošíkovskému odboju s prevažujúcim sociálnokritickým aspektom, pracovným a
mestským motívom. Známe sú jeho vojnové kompozície utečencov a vyhnancov i téma
Slovenského národného povstania.
Ján Želibský zomrel 13. novembra 1997
v Bratislave vo veku nedožitých 90 rokov.