Weisz - Kubínčan Arnold Peter
-
Autor
-
Kategória
-
Technika
-
Štýl
Weisz
- Kubínčan Arnold Peter
Jeho rodina sa
prisťahovala do Dolného Kubína keď mal 5 rokov. Od roku 1913 študoval odbor
dekoratívne sochárstvo v Budapešti na Umeleckopriemyselnej škole, až do roku
1917, kedy narukoval. S úmyslom dokončiť sochárske umelecké vzdelanie
odcestoval v roku 1920 do Berlína, vrátil sa však odtiaľ ako maliar a
grafik. V Nemecku v tom čase pôsobila vlna expresionistickej maľby, takzvaná
Novembergruppe (Novembrová skupina) a hnutie Neue Sachlichkeit (Nová vecnosť),
ktoré veľmi živo vnímali sociálnu realitu ľudí. Zo stretu s nemeckou výtvarnou
scénou si A.P. Weisz-Kubínčan odniesol expresionistické tendencie v podobe
intenzívnej farebnosti a emotívneho dynamického rukopisu.
Návrat na
Slovensko znamenal pre maliara život vo veľmi skromných podmienkach, no aj tak
mu Orava učarovala natoľko, že ju menoval za svoj rodný kraj. Živorenie a
neúspechy na umeleckom poli síce umocňovali jeho pocit neistoty a rozorvanosti,
ale nevzdal sa myšlienky naplniť svoje umelecké poslanie. Nechýbala mu
vytrvalosť a odhodlanosť, ktorú nepodkopala ani jeho nízka sebadôvera.
Jeho tvorbu
napokon uznal Miloš Alexander Bazovský a postavila sa za neho aj Matica
Slovenská vo forme finančnej podpory a objednávky ilustrácií do turistického
sprievodcu po Orave (1933). A.P. Weisz-Kubínčan sa napokon presťahoval do
Martina, kde sa výrazne zlepšila jeho životná úroveň. Navyše tu bol obklopený
priateľmi a kolegami a prežíval obdobie úspešnej výstavnej činnosti. Maľoval
tradičné námety s národne uvedomelým postojom, zachytené modernou výtvarnou
formou.
Často sa na
plátnach objavovala horská krajina, lazy, práca na poli či pastieri.
Dokázal citlivo zachytiť radostné aj smutné momenty zo života ľudí na dedine,
ich spokojnosť ale aj osamelosť či strach. Okolnosti ho priviedli k
otázkam zmyslu ľudského života a človeka zobrazoval s jeho konkrétnymi
osobitosťami a danosťami, no do jeho diel občas vstúpila komickosť výjavu.
Motív jazdca a koní spracoval ako symbol slobodnej nespútanej energie a
fyzickej sily v dynamickom pohybe.
Ďalším z
obľúbených námetov boli polovačky. Za témou lovca a koristi sa dá tušiť osud
prenasledovaného človeka, z ktorého sa stala štvaná zver. Originálny maliarsky
rukopis P.A.Weisz Kubínčana sa prejavil razantnou expresívnou maľbou a
vibrujúcou atmosférou plnou napätia. Prenikavé a intenzívne farby podtrhávali
nepokoj výjavu a predmety sa strácali v krátkych, cikcakovito usporiadaných
ťahoch štetca. Dá sa povedať, že “…sa dostal do štádia, kedy sa každá postava,
každá bytosť, ba aj krajinomaľba stala symbolickým, plnohodnotným portrétom
maliara, verným obrazom jeho vnútorného sveta.” (Kiss-Szemán, Z. – Hľadanie
identity: Arnold Peter Weisz-Kubínčan, s. 11). Po roku 1939 sa zhoršilo jeho
postavenie vplyvom protižidovských nálad a zákonov. Vnútorná izolácia a
umelecké vyhnanstvo viedli k zhoršeniu psychického rozpoloženia. Pre
P.A.Weisz-Kubínčana nastalo obdobie skrývania sa pred rasovým prenasledovaním a
mnoho jeho diel bolo zničených fašistami. Stopa po umelcovi so zložitým osudom
sa končí pri prevoze do koncentračného tábora.