Šimerová-Martinčeková Ester
-
Autor
-
Kategória
-
Technika
-
Štýl
Bola svetoznáma a
popredná slovenská maliarka, výtvarníčka a scénografka,
predstaviteľka moderny. Často ju nazývali prvou dámou slovenského maliarstva.
Počas 1.
svetovej vojny navštevovala evanjelickú školu, potom gymnázium.
Už v posledných rokoch gymnaziálneho štúdia súkromne navštevovala maliarsku
školu Gustáva Mallého. Po maturite odišla do Paríža, kde študovala
maliarstvo na dvoch akadémiách, okrem iného na Académii Julian, ale aj v súkromnej
škole Alexandry Exter.
Už v roku 1931 samostatne
vystavovala v Prahe. Tam sa stala členkou výtvarného odboru Umeleckej
besedy. V roku 1932 sa vydala za profesora Dr. Františka
Šimera a spolu s ním žila v Bratislave. Po rozpade prvej Československej
republiky odišla s manželom do Protektorátu Čechy a Morava a
usadili sa v Plzni.
V období atentátu
na Heydricha jej manžel, ako primár v nemocnici, ukrýval československých
parašutistov z Anglicka. Po prezradení ho Gestapo zatklo,
uväznilo a popravilo. V roku 1947 sa opäť vydala. Po obnovení
spoločnej republiky, v roku 1945, sa vrátila späť na Slovensko a tu ju
zvolili za predsedníčku Bloku slovenských výtvarníkov. Jej manželom sa
stal právnik Martin Martinček, v tom čase prezidiálny šéf Úradu
predsedníctva SNR, neskôr významný slovenský fotograf. V čase komunistickej
diktatúry, v roku 1952 v rámci Akcie B bola nasilu vysťahovaná s manželom
(Martin Martinček, ktorého označili za „buržoázneho nacionalistu“) z
Bratislavy, do dediny pri Liptovskom Mikuláši, do ktorého sa neskôr
presťahovali a žila tam až do svojej smrti. V roku 1966 jej
udelili titul zaslúžilej umelkyne. Vystavovala vo viacerých galériách
doma i v zahraničí a je držiteľkou mnohých ocenení a vyznamenaní. Popri maľbe
sa venovala aj návrhom divadelných kostýmov pre Novú scénu v
Bratislave.