Pelc Antonín

Filter
  • Autor
    2
    0
    0
    0
    1
    0
    1
    1
    1
    0
    0
    2
    3
    3
    1
    1
    0
    0
    0
    1
    0
    0
    5
    0
    0
    10
    4
    0
    0
    0
    0
    1
    0
    0
    1
    0
    0
    6
    15
    1
    0
    0
    1
    0
    0
    1
    2
    1
    0
    1
    1
    1
    6
    0
    1
    0
    1
    1
    0
    0
    1
    0
    0
    0
    0
    0
    3
    0
    0
    0
    15
    3
    0
    4
    0
    0
    0
    1
    1
    0
    6
    10
    0
    2
    0
    4
    2
    1
    0
    2
    2
    5
    0
    5
    0
    0
    12
    1
    1
    0
    0
    0
    0
    0
    0
    0
    1
    0
    1
    0
    0
    15
    1
    0
    0
    0
    2
    0
    6
    0
    0
    0
    1
    1
    1
    1
    0
    0
    1
    1
    0
    4
    3
    0
    8
    1
    1
    0
    0
    0
    0
    0
    3
    2
    2
    0
    0
    3
    29
    2
    1
    1
    1
    4
    2
    1
    4
    0

Pelc Antonín,1895–1967

bol jednou z významných postáv českej výtvarnej scény, karikaturista, pedagóg, publicista a ilustrátor, sa narodil 16. januára 1895 v malej stredočeskej dedine Lišany pri Rakovníku ako syn učiteľa. Keď mal malému Antonovi desať rokov, osirel. Potom sa ho ujal strýko z Kutnej Hory, ktorý tu pôsobil ako stredoškolský profesor. Antonín naďalej vyrastal v jeho rodine. Najskôr začal dochádzať na reálku v Rakovníku, a keďže ho už od raného detstva bavilo kresliť, rozhodol sa pokračovať v štúdiu umenia.

V roku 1913 začal študovať na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Do roku 1916 pôsobil v ateliéri profesora Vlada Bukovca a potom u profesora Maximiliána Pirnera. Štúdium ukončil v roku 1919. Spočiatku svojej tvorby reagoval umelec veľmi citlivo na vývojové udalosti doby prvého desaťročia dvadsiateho storočia. Svoje štúdiá uskutočnil počas prvej svetovej vojny a po skúsenosti s ňou bol viditeľný príklon k ľavicovému prúdu. Tak, ako aj silnú väčšinu umeleckej avantgardy, zasiahol Antonína Pelce vplyv francúzskeho kubizmu.

Postupom času však začala do Pelcovej tvorby prenikať jemnejšie kompozície expresívnejšieho charakteru. Dôležitým medzníkom v živote Antonína Pelca sa bezpochyby stalo obdobie začiatku a následne priebehu dvadsiateho storočia, kedy našiel uplatnenie pre svoju jedinečnú schopnosť pohotovej kresby v oblasti politickej karikatúry a knižných ilustrácií. Jeho meno bolo často spájané s ľavicovými časopismi Šibeničník, Právo ľudu, Dobrý deň, Červené právo, ďalej potom Ľudové noviny, Literárne noviny, ktoré ako politický karikaturista publikoval. Tieto publikácie symbolizovali celistvú politickú atmosféru predmníchovskej republiky. Dnes by sa už ťažko dali dešifrovať osoby a situácie zobrazené v Pelcových karikatúrach, ale aj napriek tomu si zachovali svoju jedinečnú presvedčivosť doby, v ktorej maliar žil.

V tridsiatych rokoch, s prebiehajúcou občianskou vojnou v Španielsku a začínajúcimi udalosťami v Nemecku, sa v Pelcovej tvorbe začali odrážať skutočnosti medzinárodne politickej situácie. V karikatúrach však nie je miesto pre žarty a smiech, ako to bolo v predošlých dobách. Diela ako Homo sapiens, Neznámy vojak alebo Seňorita Franko nesú charakteristické rysy doby. Môžeme tak sledovať istú paralelu s prácou iných českých umelcov, ktorí bezprostredne reagovali na udalosti v Španielsku a súčasne si uvedomovali nebezpečenstvo vznikajúcej fašistickej ideológie a jej masového vplyvu. Týmito umelcami boli Jozef Čapek a František Bidlo. Ako jednu z mála svetlých udalostí, ktorá sa v tridsiatych rokoch stala, môžeme spomenúť maliarovo členstvo v Spolku výtvarných umelcov Mánes, do ktorého vstúpil v roku 1934. do zahraničia. Najskôr odišiel do Francúzska, kde bol ako kvôli svojmu „pôvodu“ zatknutý a internovaný v jednom z koncentračných táborov. Po vzniknutom zmätku, po vpáde nemeckých vojsk do Francúzska, sa Pelc dostal do Maroka a po oslobodení do Spojených štátov. Tam žil so svojimi priateľmi Jánom Werichom a Jiřím Voskovcom, ktorí sa tiež postarali o jeho vyslobodenie.

V Amerike začal po čase zase tvoriť a publikovať. Jeho protifašistické karikatúry (Karikatúra Lebensraum, 1943) sa objavovali prevažne v amerických a anglických časopisoch a denníkoch (The New York Times). V zahraničí pôsobil do roku 1946. Po návrate do Čiech bolo Antonínovi Pelcovi ponúknuté miesto profesora na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe, kde mal ako skúsený umelec vyučovať karikatúru. V päťdesiatych rokoch sa vo svojej práci vrátil k maľbe ovplyvnenej neskorým kubizmom a knižným ilustráciám. Za svoj život vytvoril mnoho ilustrácií. Je autorom obrázkov ku knihám Karola Poláčka (Muži v offside), Honoré de Balzaca (Stratená ilúzia), Johna Steinbecka alebo Márie Majerovej. V roku 1955 pôsobil už ako profesor na pražskej Akadémii výtvarných umení.

Okrem svojej profesúry získal Antonín Pelc počas svojho života množstvo ocenení a vyznamenaní. v roku 1951 bol menovaný za Laureáta štátnej ceny Klementa Gottwalda, o dva roky neskôr sa stal Nositeľom československej ceny mieru. V roku 1960 bol menovaný zaslúžilým umelcom av roku 1963 dostal titul Národného umelca. Antonín Pelc zomrel 24. marca 1967 v Prahe.

 

V tejto kategórii nie sú žiadne produkty.

Zoznam autorov
Vaše umelecké diela radi zaradíme do našej My gallery ponuky za výhodných podmienok.