Sivý január

Medňanský Ladislav

Barón Ladislav Medňanský, príp. Ladislav Mednyánszky (Mednyánszky de Aranyosmedgyes, maď. László Mednyánszky, * 23. apríl 1852, Beckov - † 17. apríl 1919, Viedeň) bol uhorský maliar maďarského pôvodu, stúpenec barbizonskej školy a impresionizmu. Krajinár európskeho významu, ktorý mal ateliér aj na parížskom Montmartri a neskôr vo Viedni. Jeho krajinárske maľby sa vyznačujú melanchóliou či nostalgiou a majstrovským zachytením svetla.
Ladislav Jozef Baltazár Eustach, pokrstený 4. mája, sa narodil v Beckove č. p. 5 do zmiešaného manželstva katolíckeho otca baróna Eduard Ladislav Anton Eustach Medňanského (1823 - 1895) a evanjelickej matky Márie Anny, rod. Szirmayovej (1823 - 1883) ako prvorodený z troch detí. Otec pochádzal zo šľachtického rodu Mednyánszky a Horváth-Stančič. Po desiatich rokoch sa rodina presťahovala do matkinho rodného kaštieľa v Strážkach (dnes súčasť Spišskej Belej), kde je dnes vystavená časť jeho rozsiahleho diela.
V rokoch 1864 – 1865 mu dával súkromné hodiny maliarstva viedenský akvarelista Thomas Ender. Po maturite získal umelecké vzdelanie na Akademie der bildenden Künste v Mníchove u Alexandra Strähhubera a Otta Seitza (1872 – 1874) a na École des Beaux-Arts v Paríži u Isidora Pilsa (1874 – 1875). V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, kde sa spriatelil s Lászlóom Paálom, Karlom Bodmerom, Odilonom Redonom a ďalšími maliarmi. V Paríži mal ateliér na Montmartre a pôsobil tu do roku 1878.
V roku 1877 prvýkrát navštívil uhorský Szolnok, kde sa zoznámil s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval tiež študijnú cestu do Talianska (1877 – 1878). Do Paríža sa vrátil znovu v rokoch 1889–1891 a 1896–1897. Striedal tiež ďalšie miesta pobytu ako Beckov alebo Strážky a prenajímal si ateliéry v Budapešti, vo Viedni a pohyboval sa aj v južnejších mestách Rakúsko-Uhorskej monarchie.
I napriek svojmu vysokému veku dobrovoľne narukoval na front prvej svetovej vojny ako vojenský maliar.  Zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni vo veku nedožitých 67 rokov. Podľa svojho priania bol pochovaný na budapeštianskom cintoríne Kerepes vedľa priateľa a milenca Bálinta. Medňanský sa svojou homosexuálnou orientáciou netajil, väčšina jeho diel však nebola zjavne homoeroticky zameraná. 
V roku 2006 o ňom Vladimír Štric natočil 40 minútový životopisný dokumentárny film Mednyánszky.