Janeček Ota
-
Autor
Ota Janeček (15. augusta
1919 Pardubičky u Pardubíc – 1. júla 1996 Praha) bol český maliar, grafik,
ilustrátor a sochár. Pracoval na návrhoch textílií, keramiky a spolupracoval aj
s filmom.
V
rokoch 1937-1939 študoval kreslenie na Českom vysokom učení technickom v Prahe
u O. Blažíčka, C. Boudy a K. Pokorného. Po uzavretí vysokých škôl nacistami
pracoval krátko v továrni na výrobu bicyklov, potom študoval na pražskej
Umelecko-priemyselnej škole (1941-1942), ktorú však nedokončil. Bol členom SVU
Mánes (1943/4–1949 a 1990–1996) a SČUG Hollar.
Po
čistkách na začiatku normalizácie bol zbavený členstva v SČVU a ŠtB ho viedla
ako nepriateľskú osobu. Zostal ale členom Českého fondu výtvarných umení a
často vystavoval v zahraničí. Jeho manažérom sa stal niekdajší námestník
riaditeľa ČFVU ing. Jiří Vobrázek, agent ŠtB s krycím menom František, ktorý
pravidelne podával informácie zo zahraničných výstav organizovaných Art
Centrom.
Jeho
prvé maliarske diela boli poznačené expresivitou typickou pre vojnové obdobie.
V niektorých obrazoch sa objavuje inšpirácia Amedeom Modiglianim, ale od roku
1943 preniká do jeho diel aj vplyv kubizmu. Už tu začali kryštalizovať okruhy
jeho neskoršej tvorby, predovšetkým kresby dievčenských aktov. Začína tiež
prvýkrát samostatne vystavovať. Smetákov mlyn na riečke Brzine na Sedlčansku -
tu Ota Janeček v rokoch 1963-1996 žil a tvoril.
Po
roku 1948 objavuje postupne svoj osobitý, poetický štýl s organickými,
dekoratívnymi prvkami miestami inšpirovanými ľudovým umením a vychádzajúcimi z
motívov odpozorovaných v prírode. V rokoch 50. sa ešte dočasne vracia k
realistickému poňatiu obrazu, ale od nasledujúcej dekády už jeho diela už
prechádzali do nefiguratívnych, florálnych tvarov. V tejto dobe vzniká aj jeho
vrcholný maliarsky cyklus Trávy, čo sú akési komorne pojaté prírodné zátišie.
Neskôr tvoria aj ďalšie prírodné cykly – Staré stromy, Prímestské krajiny,
Zimné krajiny, Krajina Českého stredohoria či ešte kubisticky ladené Mesta,
posúva sa ale aj k abstraktnejším polohám malieb vegetatívnych symbolov
videných akoby pod mikroskopom, tak ako v cykloch Organizmy, Bunky a Formy zo .
Vystavuje
napr. v Špálovej galérii, tvorí rad kovových a drevených plastík a spolupracuje
s režisérmi Weissom a Krejčíkom na výtvarnej stránke ich filmov. K typickým
motívom jeho maľby v 70. a 80. rokoch naopak patrí jemná, akoby zasnená
štylizácia kvetov, vtáčikov, motýľov, stromov, vajec či stebiel trávy,
pripomínajúca svojou krehkosťou majstrami japonských závesných obrazov. Vznikajú
aj nové cykly – Slnko a Zem alebo obrazy rôznych imaginárnych a mystických
krajín.
V
kresbe aj grafických technikách sa hojne venuje aj svojim charakteristickým
dievčenským aktom. Okrem maľby tvoria veľmi významnú časť Janečkovho diela
grafika, predovšetkým linoryty, litografie a suchá ihla, o ktorej vyhlásil:
„Suchú ihlu robím od samého začiatku a obľúbil som si ju preto, že nepotrebujem
ani „kuchyňu“ ani „laboratórium“. vrecku dosku a ihlu. A potom - je to technika
pravdy. Vytvoril okolo 1000 grafických listov, ktoré však nijako neevidoval a
len zriedka uvádzal popri podpise aj rok vzniku. Približný súpis jeho grafickej
tvorby vykonal až koncom 80. rokov Dr. Ladislav Loubal.
V tejto kategórii nie sú žiadne produkty.