Jakabčic Michal
-
Autor
-
Kategória
-
Technika
-
Štýl
Jakabčic
Michal
Narodil sa 14.
9. 1930 v Klenovci, zomrel 29. 10. 2001 v Bratislave. V rokoch 1949 – 1955
študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Čemický, prof.
Mudroch), v rokoch 1955 – 1956 pôsobil ako asistent Jána Mudrocha. V rokoch
1957 – 1961 z existenčných dôvodov pracoval v redakcii denníka Pravda ako
výtvarný a technický redaktor. V roku 1960 sa oženil s akademickou maliarkou
Vierou Žilinčanovou, s ktorou žil až do svojej smrti. Vo svojej tvorbe sa
vzájomne ovplyvňovali. V rokoch 1963 sa stal členom tvorivej skupiny Život a v
roku 1966 členom novozaloženej tvorivej skupiny Kontinuita. Po celý život
tvoril v Bratislave.
Michal
Jakabčic je chápaný ako výnimočný a osobitý autorský zjav, ktorý (nadväzujúc na
Avantgardu ‘38) položil základy zrodu novej vetvy súčasného slovenského
výtvarného umenia, zameranej na fantazijno-imaginatívne maliarstvo. Vnútorné
symboly, snové vízie, poetika – to je základ maliarskej tvorby Michala
Jakabčica, založenej na tzv. magickom realizme. V Jakabčicových obrazoch čas
nehrá svoju rolu, dôležitá je prapodstata vecí, prírody a ľudí. M. Jakabčic je
vnímaný ako maliar s jedinečným rukopisom a osobitou technikou maľby (typické
mechanické zásahy do povrchu a štruktúr pastóznej farby). Jeho maľba je
založená na koloristickej čistote a farebnej redukcii až do úrovne monochrómnej
farebnej modulácie. Osobitou súčasťou jeho tvorby sa stali tzv. biele obrazy,
maľované bielou farbou na bielom pozadí. V začiatkoch jeho tvorby, t. j. na
konci 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia, dominovali motívy ženských
portrétov, zátiší a krajiny, s prevažujúcou kubistickou geometrickou
štylizáciou, v ktorej však M. Jakabčic vytvoril autentický imaginatívny
výtvarný prejav. Okolo roku 1964 nastal v jeho tvorbe definitívny a celoživotný
príklon k poeticko-imaginatívnej línii postsurrealistického typu (Ľ. Podušel).
Začína uňho
dominovať figúra, ktorú však naznačuje len v deformovaných obrysoch, zasadená
skôr do autonómneho obrazového priestoru ako do prirodzeného prostredia. Spájal
tak meditatívnu lyriku s predmetnosťou, ktorú redukoval na holé tvary
jednotlivých figuratívnych siluet. Tým vyriešil svoj „autorský problém“ –
rozhodovanie medzi abstraktným a figuratívnym výtvarným vyjadrovaním. V 70.
rokoch 20. storočia sa Michal Jakabčic, paralelne so svojím celoživotným
maliarskym zameraním, venoval aj angažovanej realistickej línii, ktorú však
rovnako zvládal na kvalitnej maliarskej úrovni. Od konca 70. rokov, resp. prvej
polovice 80. rokov sa však výlučne a definitívne prikláňa k realizmu
magicko-poetického typu so svojským lyricko-poetickým a sarkasticky ladeným
zafarbením (Ľ. Podušel).