Galanda Mikuláš
-
Autor
Galanda,
Mikuláš
4. 5. 1895
Turčianske Teplice – 5. 6. 1938 Bratislava, pochovaný na Národnom cintoríne
v Martine — slovenský maliar, grafik, kresliar, ilustrátor a umelecký
pedagóg, priekopník a významný predstaviteľ moderného slovenského maliarstva.
V rokoch 1906 – 14 študoval na maďarskom gymnáziu v Lučenci, 1914 –
15 na Akadémii výtvarných umení v Budapešti u profesora Dezidera
Rakšániho. V rokoch 1916 – 22 úradník v Trenčianskych Tepliciach.
V roku 1922 študoval na
Umeleckopriemyselnej
škole v Prahe u profesora V. H. Brunnera, kde sa zoznámil
s Ľudovítom Fullom, v rokoch 1923 – 27 na Akadémii výtvarných umení
v Prahe u profesora Augusta Bromseho a profesora Františka Thieleho.
V roku 1929 sa presťahoval do Bratislavy, 1930 bol na študijnom pobyte
v Paríži, 1930 – 38 pôsobil ako pedagóg na Škole umeleckých remesiel
v Bratislave, kde viedol oddelenie grafiky, reklamy a módneho kreslenia.
Jeho rané diela sú
charakteristické ťažkým plošným secesným dekorativizmom, vplyvom F. Hodlera a
G. Klimta. V rokoch 1919 – 22 vyšli Prostonárodné slovenské povesti P.
Dobšinského s Galandovými ilustráciami, od roku 1923 spolupracoval
s časopisom Mladé Slovensko. Od roku 1924 vytváral ilustrácie pre časopis
DAV (grafický cyklus Láska v meste, 1924). V tomto období
vytváral najmä grafické diela a kresby charakteristické lapidárnou expresívnou
skratkou (Bio, 1924), bol ovplyvnený moderným francúzskym umením, raným
expresionizmom a dielami E. Muncha, v jeho diele sa objavujú typické
motívy milencov, aktov, matiek a rodiny i sociálne témy (V dedinskej krčme,
1927).
V 2. polovici
20. rokov nastal v jeho tvorbe príklon k neoklasicizmu
charakteristický hľadaním pevného plnoplastického tvaru, uplatnil sa vplyv P.
Picassa (Milenci, 1926). Po presťahovaní do Bratislavy spolupracoval s Ľ.
Fullom (mali spoločný ateliér), 1930 – 32 vydali prvý manifest moderného umenia
na Slovensku – Súkromné listy Fullu a Galandu, štyri bibliofilsky vydané
zošity obsahujúce ukážky z ich výtvarných diel a úvahy na aktuálne témy
z oblasti umenia a kultúry.
Obdobie rokov 1929
– 31 je pre Galandu typické formálnym experimentovaním (Továreň, 1930) a
vplyvom aktuálnych svetových avantgardných tendencií (surrealizmus, abstraktné
umenie). V grafike dospel k redukovanému, abstraktnému grafickému
znaku (Hra foriem, 1930). Nasledujúce, tzv. ružové obdobie (1932 – 33) je
charakteristické používaním odtieňov červenej farby (Ružová madona, 1933),
v rokoch 1933 – 34 využíval tradičnejší spôsob výstavby kompozície a podnety.
analytického kubizmu.
V poslednom
období vytváral plošne poňaté ženské hlavy vychádzajúce z tradície domácej
sklomaľby (Ženská hlava v šatke, 1938). Jeho diela, v ktorých spájal
podnety z ľudovej kultúry a moderné postupy, sú charakteristické precízne
budovanými plastickými tvarmi, splývavým rukopisom a kultivovanou farebnosťou.
Ilustroval viacero kníh (L. Novomeský: Nedeľa, 1927; M. Rázus: Svety,
1929). Je autorom zbierky Básne v kresbách (1930).
Bol ocenený
striebornou medailou za grafickú tvorbu na Svetovej výstave v Paríži
(1937). V roku 1991 otvorila Turčianska galéria expozíciu Galandových diel
v jeho rodnom dome v Turčianskych Tepliciach, ktorá sa v roku
2001 osamostatnila ako Galéria Mikuláša Galandu. V roku 1957 vznikla
skupina mladých slovenských umelcov, ktorá sa na Galandovu počesť nazvala
Skupina Mikuláša Galandu.
V tejto kategórii nie sú žiadne produkty.