Bauernfreund Jakub
-
Autor
-
Kategória
-
Technika
-
Štýl
Narodil sa 25. 10. 1904 v Zborove,
zomrel 8. 11. 1976 v Londýne. V roku 1926 navštevoval súkromnú maliarsku školu
G. Mallého v Bratislave, kde sa zoznámil s Cypriánom Majerníkom a Jánom
Želibským. V roku 1927 sa odsťahoval do Prahy a dva roky sa pripravoval na
pohovory na Akadémiu výtvarných umení, kde bol v roku 1929 prijatý do 3.
ročníka (prof. W. Nowak) a ktorú ukončil v roku 1933.
Počas štúdií J. Bauernfreund býval s C.
Majerníkom a spoznal sa s A. Nemešom, ktorý sa stal jeho celoživotným priateľom
a podporovateľom. V roku 1936 mal (spolu s A. Nemešom) samostatnú výstavu, po
ktorej spoločne odišli na trojmesačný študijný pobyt do Paríža. Zapôsobila na
neho najmä surrealistická maľba (Chagall a Modigliani). V tom istom roku sa
stal členom renomovanej Umeleckej besedy. V roku 1939 musel pred fašistickou
okupáciou utiecť z Československa. Usadil sa v Londýne, kde sa spočiatku živil
ako brusič diamantov a kde neskôr začal výtvarne tvoriť pod menom Jacob
Bornfriend.
V úplne ranej tvorbe sa J. Bauernfreund
zameriaval na realistický výtvarný prejav, neskôr experimentoval (1934 – 1935)
s expresívnym kubizmom, aby sa napokon (1936) priklonil k
poeticko-surrealistickému prúdu maliarstva, spájajúc kubistické a
surrealistické prvky maľby. J. Bauernfreund sa dopracoval k osobnej verzii
surrealizmu a poetizmu – jeho maľba, so zvláštnou imagináciou postáv a
predmetov, ho viedla k maliarskemu vyjadrovaniu blízkemu metafyzickej maľbe. J.
Bauernfreund však nebol štýlovo ortodoxný, vo svojej surrealistickej tvorbe nevychádzal
z psychického automatizmu, ale za dôležitý prvok vo svojej tvorbe určil
kompozíciu s výrazným štrukturálnym základom.
Najpozoruhodnejším javom tvorby
J.Bauernfreunda bola premena ľudských bytostí do inej podoby. Postavy už
nevystupujú ako zobrazení ľudia, ale skôr ako bizarné figúry. Tvorba J.
Bauernfreunda v druhej polovici 30-tych rokov 20. storočia bola založená na
snahe o spojenie reálneho a snového, vedomého a nevedomého, racionálneho a
iracionálneho. Každá realita bola presiaknutá imagináciou. V roku 1938 J.
Bauernfreund (opäť spolu s A. Nemešom) zorganizoval svoje dve samostatné
výstavy, na ktorých bol zjavný posun jeho tvorby k surrealizmu, s výraznými
vplyvmi kubizmu a expresionizmu.
Motívy sa čoraz viac sústreďovali na
vyjadrenie hrozieb, najskôr španielskej občianskej vojny, neskôr vojny ako
takej (napr. Potopa či Hrôzy vojny). V 40-tych rokoch 20. storočia J.
Bauernfreund vyskúšal rôzne spôsoby maľby, pričom si zachoval istú kontinuitu
tvorby z 30-tych rokov, najmä v kubizujúcich formách. Uvoľnenejší maliarsky
prejav prvej polovice 40-tych rokov sa postupne opäť uzatvoril do hrubých
kontúr vo vymedzovaní tvarov. Na prelome desaťročia sa J.
Bauernfreund dopracoval k ďalšej obmene
kubizujúcej maľby, ktorú skĺbil s expresionistickými farbami a surrealistickými
námetmi. V prvej polovici 50-tych rokov sa J. Bauernfreund sústredil na
realizáciu veľkorozmernej nástennej maľby v knižnici školy Jeshiva (Jews
College). V druhej polovici tohto desaťročia a začiatkom 60-tych rokov sa
tvorba J. Bauernfreunda značne zmenila, začala smerovať k abstrakcii, čierne
kontúry sa stratili a formy sa skladali len z farebných plôch. V druhej
polovici 60-tych rokov sa abstrahujúce tvary začali meniť na znaky a vytvárať
zložité obrazové celky. Ku koncu 60-tych rokov a počas 70-tych rokov sa J.
Bauernfreund (aj kvôli zdravotnému stavu) začínal sústreďovať na koláže, ktoré
sa pohybovali na hranici surrealizmu a poetizmu.
