Domy

Bauch Jan

Ján Bauch (16. novembra 1898 Praha – 9. januára 1995 Praha) bol český maliar, sochár, grafik, ilustrátor, scénograf a vysokoškolský pedagóg.

Narodil sa v Reťazovej ulici na Starom Meste v Prahe. V rokoch 1912-1913 sa v otcovej dielni vyučil rezbárom. V rokoch 1914 – 1916 študoval Umeleckopriemyselnú školu u prof. Emanuela Dieťaťa ml., v rokoch 1919–1924 u prof. Vroclava Hugo Brunnera. Zároveň navštevoval grafickú špeciálku na Akadémii výtvarných umení v Prahe u Maxa Švabinského (1921–1923), ale pred absolutóriom zo školy odišiel. V osemnástich rokoch (1916–1918) prešiel zákopy 1. svetovej vojny v Uhorsku a Rumunsku a potom bol do roku 1919 príslušníkom čs. dobrovoľníckeho vojska. Táto životná skúsenosť ovplyvnila aj jeho maliarske dielo.

V medzivojnovom období bol členom Umeleckej besedy (1923-1926 a SVU Mánes (1926-1948). Podnikol cesty do Francúzska (1926, 1927), Belgicka a Grécka (1927) a do Talianska (1930). Po vojne pôsobil ako pedagog škole umeleckopriemyselnej, od roku 1946 ako docent, od roku 1948 ako profesor. Roku 1958 bol nedobrovoľne penzionovaný. K jeho žiakom patrili napr.

Vďaka nekompromisnému postoju k násiliu páchanému na občanoch v neslobodnej spoločnosti pôsobil Jan Bauch počas normalizácie ako umelecká aj morálna autorita, a to nielen pre mladšie generácie. V roku 1989 podpísal ako jediný národný umelec petíciu Niekoľko viet (čo uviedol oi Miloš Jakeš v prejave z Červeného Hrádku).

Venoval sa maľbe, kresbe, ilustráciám, grafike, plastike, pracoval na oknách v chráme sv. Víta av Karolíne.

V súvislosti s Bauchovým umením sa hovorí o baroku a barokosti (zosmiešnení). V jeho obrazoch je vskutku prítomná hlboko zaužívaná tradícia českého baroka. Barokový vzruch a rytmus sú predovšetkým vo vervných ťahoch štetca a priamo plastickom vrstvení farby, rovnako ako v kontrastoch a dramatickej stavbe Bauchových obrazov. Sú prejavom snáď radosti z farieb, nie však optimizmu. Skôr tragiky a horkosti.