Páv

Šimerová-Martinčeková Ester

Bola svetoznáma a popredná slovenská maliarka, výtvarníčka a scénografka, predstaviteľka moderny. Často ju nazývali prvou dámou slovenského maliarstva.

Počas 1. svetovej vojny navštevovala evanjelickú školu, potom gymnázium. Už v posledných rokoch gymnaziálneho štúdia súkromne navštevovala maliarsku školu Gustáva Mallého. Po maturite odišla do Paríža, kde študovala maliarstvo na dvoch akadémiách, okrem iného na Académii Julian, ale aj v súkromnej škole Alexandry Exter.

Už v roku 1931 samostatne vystavovala v Prahe. Tam sa stala členkou výtvarného odboru Umeleckej besedy. V roku 1932 sa vydala za profesora Dr. Františka Šimera a spolu s ním žila v Bratislave. Po rozpade prvej Československej republiky odišla s manželom do Protektorátu Čechy a Morava a usadili sa v Plzni.

V období atentátu na Heydricha jej manžel, ako primár v nemocnici, ukrýval československých parašutistov z Anglicka. Po prezradení ho Gestapo zatklo, uväznilo a popravilo. V roku 1947 sa opäť vydala. Po obnovení spoločnej republiky, v roku 1945, sa vrátila späť na Slovensko a tu ju zvolili za predsedníčku Bloku slovenských výtvarníkov. Jej manželom sa stal právnik Martin Martinček, v tom čase prezidiálny šéf Úradu predsedníctva SNR, neskôr významný slovenský fotograf. V čase komunistickej diktatúry, v roku 1952 v rámci Akcie B bola nasilu vysťahovaná s manželom (Martin Martinček, ktorého označili za „buržoázneho nacionalistu“) z Bratislavy, do dediny pri Liptovskom Mikuláši, do ktorého sa neskôr presťahovali a žila tam až do svojej smrti. V roku 1966 jej udelili titul zaslúžilej umelkyne. Vystavovala vo viacerých galériách doma i v zahraničí a je držiteľkou mnohých ocenení a vyznamenaní. Popri maľbe sa venovala aj návrhom divadelných kostýmov pre Novú scénu v Bratislave.